Sekta je skupina ľudí, budujúca si svoju identitu na odmietaní možnosti ľudstva napredovať v niektorej oblasti poznania, obvykle náboženskej (náboženské sekty) alebo spoločenskej (mnohé autoritárske režimy majú sektársky charakter). Postoje k nečlenom sekty sú pohŕdavé (členovia sekty sa považujú za vyvolených), alebo nepriateľské (pôvod z nejakej zaznávanej spoločenskej skupiny, rasistické predsudky).
Súčasťou odmietania všeobecne uznávaných poznatkov väčšinovej spoločnosti je odmietanie dialógu a komunikácie, ktorá by mohla spochybniť "neomylnú" pravdu. Dokonca členovia sekty si sami robia autocenzúru prijímaných informácií. Takto sa od všeobecne prijímaných poznatkov izolujú jednotlivci, národy, alebo celé spoločenské systémy.
Vstup do sekty je podmienený absolvovaním určitých obradov, ktoré sú charakteristické pre každú jednotlivú sektu a obvykle sú významnou súčasťou manipulačných techník, zbavujúcich jednotlivca jeho osobnostnej identity a emočných väzieb na jeho pôvodné rodinné zázemie.
Charakteristickou črtou sekty je potláčanie osobnostnej identity jej členov a nadväzne ich totálne podrobenie sa vodcovi. Na zamaskovanie zámeru potlačiť osobnostnú identitu sa používa zdroj „neomylnej“ pravdy, obvykle vhodná (posvätná) kniha, ktorá sa stáva absolutizovaným zdrojom sústavy pravidiel. Väčšinou sa sekta upne na určitý, „tradičný“ hodnotový systém, ktorý charakterizoval nejaké ľudské spoločenstvo v určitom vymedzenom úseku dejín a osvojí si ho ako jedinú a nemennú pravdu, obvykle sprostredkovanú pomocou posvätného, nezmeniteľného zdroja informácií.
Napríklad náboženské sekty zakazujú vysvetľovanie historických kontextov všeobecne uznávaných posvätných spisov a teda aj ich skutočného významu, ktorý do nich bol vložený. To, že skutočný obsah posolstva bez ozrejmenia dobových súvislostí nemôže súčasný čitateľ chápať, sekty bezpodmienečne odmietajú. Akýkoľvek pokus vysvetľovania významu vyhlasujú za „ľudský výmysel“. Pretože v priebehu dejín sa mení nielen význam slov, ale aj reálií, zostáva výklad významu v rukách manipulátorov. V niektorých sektách je paradoxne každý člen sekty nabádaný o svoj vlastný, osobný výklad. Aj absolútny individualizmus má charakteristickú sektársku črtu - odmietanie väčšinového poznania ľudstva.
Sekty svojim členom podsúvajú, že nezvratné presvedčenie o správnosti ich osobnej viery má magické účinky - Boh určite vykoná to, čo si oni želajú. Navodenie magických účinkov sa dosahuje čítaním posvätných spisov (napr. biblie). Náboženské spisy sa takto maskovane degenerujú do polohy zaklínadiel. Člen sekty nadobúda blažený pocit nezvratnej správnosti svojich životných rozhodnutí . Okolie posudzuje takéto správanie ako egoistické a nezodpovedné.
Korene sektárskeho správania vyrastajú zo zlyhania vzájomnej výmeny informácií, na zlyhaní komunikácie, na nedôvere, nech má akýkoľvek dôvod.
Sektársky charakter mal aj výrok komunistických ideológov: "kybernetika je buržoázna paveda". Vychádzal z presvedčenia, že kybernetika nie je kompatibilná s "posvätnými" spismi marxizmu-leninizmu. Rasizmus a fašizmus naproti tomu sektársky vychádzal z absolutizácie časti poznatkov o rasových zvláštnostiach ľudí.
Vznikanie siekt pravdepodobne súvisí s atavistickým stádovým pudom, ktorý bol súčasťou stratégie prežitia. Naši prapredkovia žili v skupinách. V skupinách vládla hierarchia. Byť začlenený do štruktúry skupiny znamenalo pre daného jednotlivca istotu. Sekta práve kopíruje túto pradávnu štruktúru. V dnešnej dobe ľudia žijú v neprehľadných a často sa meniacich skupinách a vzťahoch. To vyvoláva pocit neistoty a psychickej záťaže. Sekta so svojou štruktúrou poskytuje klamlivý pocit istoty. Preto je zotrvávanie jednotlivca v sekte také kŕčovité a bez racionálnych dôvodov.
Aj vytváranie konštruktívnych a ľudstvu užitočných skupín (napr. záujmové alebo profesné spoločenstvá) vychádza z tej istej potreby sa zoskupovať, ale nie je sprevádzané imperatívom totálnej straty osobnostnej identity člena skupiny. Obsah združovania teda treba vedieť presne rozlišovať.
Docela pekne a pravdivo napísané, čo sekta ako slovo popisuje...